1/

Prvé historické údaje na našom území nachádzame už v období Nitrianskeho kniežatstva a Veľkomoravskej ríši /800-950/ v období na konci 8. a začiatku 9. storočia. Tu historici detailne popisujú rozvoj domácich remesiel a ako excelentné popisujú šperkárstvo a kožušníctvo, ktoré sa už v tých časoch radili k prepychovým tovarom.

2/

Vznik cechov na Slovensku sa spája s obdobím 13. storočia. Cech košických kožušníkov /Košice - kráľovské mesto, t.č. druhé najväčšie mesto v SR/ so stanovami z roku 1307 je prvým známym organizovaným cechom na území celého vtedajšieho Uhorska, nielen Slovenska. K prvým písomným historickým pamiatkam patrí i ďalší cechový štatút kožušníkov s ich patrónkou sv. Katarínou.

3/

Cechy boli úzko spojené s rozvojom živnosti. Do začiatku 18. storočia bolo najviac cechov obuvníckych, kožušníckych, krajčírskych, kováčskych a mäsiarskych. Na Slovensku ich bolo v tej dobe približne 1800-2000.

4/

Kožušníctvo patrilo k najrozšírenejším remeslám na Slovensku. Kožušníci vyrábali kožušiny z oviec, jahniat, líšok, vlkov a medveďov. Kožušnícke odevné časti patrili k najdrahším kusom oblečenia. Boli to hlavne kožuchy, kožúšky, bundy, rukavice, prikrývky hlavy. Zdatní kožušníci zvládli i farbenie kože a vychýrení majstri už v tých časoch vyšívali na kožušiny pestrofarebnou vlnou, hodvábom a bavlnou.

5/

Na vývoj remesiel mala s rozvojom kapitalizmu veľký vplyv i veľkovýroba, ktorá zabrzdila a niekedy i zastavila rozvoj malovýroby. Výnimočné remeslá, ku ktorým patrí i kožušníctvo, sa naďalej udržiavali dlhoročnou tradíciou a špecializovanými výrobkami.

6/

Popri svojich typických prvkoch remeselná výroba, a teda i kožušníctvo, postupne vo svojom ďalšom vývoji, preberá tiež prvky strojovej výroby, avšak naďalej si zachováva svoju osobitosť a nenahraditeľnosť.